Rado

RADO sa narodil 25. apríla 1988 v Košiciach, ako jediné dieťa svojej mamy, ktorá sa o neho starala štrnásť rokov. V tomto veku mu mama zomiera na rakovinu. Otec sa o Rada nikdy nestaral a preto ho vychovali starí rodičia v Kysaku. Piesne legendárnej skupiny Bon Jovi začal spievať už ako malý chlapec, pretože jeho mama si ich často púšťala a tak sa na Rada čo-to nalepilo.

"Profesionálne" začal spievať na rôznych verejných podujatiach keď mal trinásť rokov. V tom čase začal už brať spev trochu vážnejšie. Bolo to práve vtedy, keď letel vo svete megahit skupiny Bon Jovi „It´s my life“. Túto skladbu chcelo publikum počuť od Rada všade, - pretože farba jeho hlasu bola identická s hlasom frontmana spomínanej kapely Jona Bon Joviho - a toto bol vlastne začiatok jeho kariéry pričom sa stále usilovne učil hrať na gitare a klavíri.

Raz si Rado v časopise prečítal článok o skupine Bon Jovi a pod článkom našiel inzerát, že sa hľadá mladý talentovaný spevák. Súťažnou podmienkou bolo zaslať nahrávku s naspievanou pesničkou od obľúbeného interpreta. Rado pieseň „Everyday“ naspieval, kazetu poslal a ... vybrali ho. Boli to ľudia z PMP Production. Výsledkom ich ďalšej spolupráce boli nahrávky jedenástich piesní, ktoré Rado naspieval.

O mesiac na to dostal ponuku nahrať hymnu slovenskej hokejovej reprezentácie – „Nech Bože dá“ s ktorou sa predstavil v januári 2004 na vyhodnotení ankety OTO 2003 (osobnosť televíznej obrazovky). V apríli roku 2004 vyšiel tento CD singel oficiálne vo vydavateľstve BMG. Platňu pokrstili manželka slovenského hokejistu - brankára storočia in memoriam Vlada Dzurillu - Zlata Dzurillová a hokejová legenda Jozef Golonka. Rado za ňu získal zlatú platňu. Vzhľadom na skutočnosť, že okolo nahratia tejto veľmi úspešnej piesne existuje mnoho dohadov a rôznych fám bolo na mieste opýtať sa priamo Rada, ako to v skutočnosti naozaj bolo. Tu je jeho odpoveď (apríl 2013): „Nikomu som pieseň neukradol a ľudia s ktorými som pracoval si spolu s autormi piesne rozdelili všetko. Bol som mladý pätnásťročný chalan, ktorý padol na zadok keď mu povedali - naspievaj hokejovú hymnu a my ju vydáme. Nemôžem za to, že ju pred tým naspievali aj iní interpreti a že im ju nikto nevydal. Som si vedomý, že táto pieseň je úspešná predovšetkým tým nábojom ktorý v sebe má, tým, že sa stala hymnou Slovenského hokeja a tým ako spája vo svojom duchu náš Slovenský národ. A som veľmi rád, že som k tomu prispel svojou „troškou“ aj ja.

Po tomto úspechu Rado opäť pokračoval v nahrávaní ďalších skladieb na chystaný debutový album, ktorého ale konečné vydanie bolo nie práve jeho vplyvom anulované... A čo sa týka toho prvého debutu, z ktorého nakoniec nič nevzišlo Rado dodáva: „ Produkcia naplánovala najprv vydanie CD Nech Bože dá po ktorom mal vyjsť debut. Piesne boli rytmické naozaj fajn, no nebolo veľa možností zapojiť sa do ich vytvárania, keďže som mal všetko nechať na nich. Nakoniec to skončilo tak, že oni sa nedohodli a mňa to sklamalo. “

V PMP Production vznikol aj klip ku skladbe – „Meno mi hádať nemusíš“. Rado sa v období tejto spolupráce v roku 2003 zúčastnil aj na autorskej pesničkovej súťaži „Košický zlatý poklad“ s piesňou „Páčiš sa mi“ , ktorú v Košiciach každý rok usporadúva Slovenský rozhlas. Vo finále obsadil tretie miesto.

V máji 2012 dostal Rado od vedenia Kontinentálnej Hokejovej Ligy (KHL) pozvanie na štvrté záverečné vyhodnotenie KHL do Moskvy, kde zaspieval populárnu hokejovú hymnu “Nech Bože dá“, ktorá sa aj na ruských hokejových štadiónoch stala veľmi populárnou a je tam často hrávaná.

Je zrejmé, že na prerazenie vlastnými skladbami je potrebné veľmi veľa úsilia vytrvalosti a tak sa v súčasnosti Rado na svojich vystúpeniach predstavuje fanúšikom hlavne v piesňach skupiny Bon Jovi ako Jon Bon Jovi na rôznych spoločenských akciách a samostatných koncertoch. Dúfa, že mu už dlho nezostane len nálepka Bon Jovi a verí, že čoskoro prerazí s vlastnou kapelou a vlastnými skladbami na ktorých intenzívne pracuje.

Nepochybne BON JOVI ako kapela preňho navždy zostane jeho veľkým vzorom a idolom.